Zákulisie administrácie adopcie - 4 spôsoby, ako môžu čakatelia urýchliť proces
S Ľubicou Vyhnánkovou a Danielou Vrabľovou z Návratu o.z. sa rozprávala Michaela Ray - autorka knihy pre adoptované deti. Autorka článku zhrnula rozhovor vlastnými slovami, nejedná sa o oficiálny text Návratu o.z.
Pred časom bol zverejnený článok o tom, že v Návrate nemajú žiadateľov, ktorí by si vzali dieťa nad 3 roky. Ani keby bolo zdravé, a už vôbec nie choré, rómske, alebo so súrodencom. Pre nedostatok kapacít sa odkladajú spisy týchto detí preč a ich šanca, že sa dostanú do rodín, sa tým výrazne znižuje. Na druhej strane sú tu záujemcovia o dieťa, ktorí čakajú celé roky a možno už aj strácajú nádej, že sa dočkajú.
Viacerí čakatelia reagovali na spomínaný článok slovami, že neveria, že je to skutočne pravda, pretože oni by mali záujem aj o staršie deti alebo aj súrodencov, ale nikto im ich neponúkol. Žiadatelia často prežívajú frustráciu, pretože nevidia do toho, ako systém funguje, a akým spôsobom by mohli byť nápomocní. Ďakujem preto odborníkom z Návratu, za ochotu objasniť zákulisie.
Z právneho hľadiska sú niektoré adopcie jednoduché a iné zdĺhavé. Dali by sa rozdeliť nasledovne:
1. Administratívne najjednoduchšia je adopcia z utajeného pôrodu. Biologická matka má 6 týždňov na to, aby stiahla svoje rozhodnutie. Žiadatelia často kontaktujú dieťa ešte v pôrodnici, keď má napr. 2 - 5 dní. V tomto prípade idú žiadateľa do procesu s vedomím, že riskujú - že ak si to matka v priebehu lehoty rozmyslí, oni sú povinní dieťa "vrátiť". Nevýhoda utajeného pôrodu je, že dieťaťu počas dospievania a vytvárania si svojej identity veľmi chýbajú informácie o biologickej rodine.
2. Ďalšia možnosť je, že biologickí rodičia podpíšu súhlas s adopciou. Majú 6 týždňov na stiahnutie rozhodnutia. Dieťa môže ísť rovno do novej rodiny - aj sa to preferuje, aby nebolo potrebné nariadiť mu ústavnú starostlivosť. Výhoda pre dieťa je, že sa môže v prípade záujmu dozvedieť, kto sú jeho biologickí rodičia.
3. Okrem utajeného pôrodu a súhlasu s osvojením môžu ísť do osvojenia všetky deti, ktorým súd vyriekne osvojiteľnosť. Sú to deti, ktorých rodičia v období 6 mesiacov nepreukážu o nich skutočný záujem. Dnes už nestačí iba pohľadnica. Za skutočný záujem sa považuje kontakt, ideálne osobný a pravidelný a taktiež platenie výživného. Po ½ ročnej lehote niekto kompetentný z okolia dieťaťa (odborníci CDR, soc. Pracovník UPSVaR) dá podnet na súd. Bez toho, aby súd vyriekol tzv. právnu voľnosť dieťaťu, môže byť sprostredkované len formou pestúnskej starostlivosti. Žiadatelia, ktorí si chcú osvojiť - adoptovať právne voľné dieťa, teda musia čakať až do tohto bodu. Dieťa má medzitým vek od niekoľko mesiacov až po 1,5 roka, respektíve aj viac, ak sa jedná o deti odobraté neskôr, napr. z nevhodných domácich podmienok.
4. Pestúnstvo s vyhliadkou na adopciu. Sociálni pracovníci vedia niekedy odhadnúť podľa zázemia biologickej matky alebo iných faktorov, že niektoré deti sa pravdepodobne budú dať po nejakom čase osvojiť/adoptovať. Napríklad, ak ide o siedme dieťa, a všetky ostatné deti sú niekde umiestnené. Alebo ide o závislých rodičov, alebo o rodičov s psychiatrickými diagnózami z ktorých možno usudzovať, že sa o dieťa nebudú starať. Výhoda pre rodičov aj pre dieťa je, že sa k nim môže dostať rýchlo a nemusí čakať na rozhodnutie súdu o osvojiteľnosti v Centre pre deti a rodinu (predtým detský domov).
Ak sú žiadatelia, budúci náhradní rodičia, ochotní podstúpiť malé riziko, že by sa dieťa malo od nich vrátiť do pôvodnej rodiny (ak by biologická mama vyriešila svoje problémy a chcela sa o dieťa starať), tak môžu preskočiť roky čakania v poradovníku a zároveň ponúknuť domov dieťaťu, ktoré by sa inak možno nikdy nedostalo na zoznam detí na adopciu. Dieťa, ktoré môže ísť len do pestúnstva, má veľký predpoklad, že zostane v centre pre deti a rodinu (v detskom domove), lebo je akoby neviditeľné pre väčšinu žiadateľov. (Keďže väčšina žiadateľov žiada o osvojenie.) Každé dieťa má síce pridelenú kurátorku, ktorá môže požiadať o vyslovenie osvojiteľnosti, keď budú splnené podmienky, ale môže sa stať, že v záplave zložiek takýchto detí nikto nepodá žiadosť na súd o osvojiteľnosť, ak to nespraví práve pestúnska rodina. Alebo bude dieťa už v takom veku, keď nebude oň záujem zo strany väčšiny žiadateľov.
5. Ak nie je súhlas na adopciu, dieťa je ponúkané do pestúnskej starostlivosti. Rozdiel medzi adopciou a pestúnstvom je aj v tom, že biologická rodina môže udržiavať kontakt s dieťaťom. Psychológovia považujú záujem biologických rodičov za plus pri vývoji dieťaťa, aj keď pestúnski rodičia sa kontaktu môžu obávať. Návrat, o. z.poskytuje asistenciu pri týchto stretnutiach, aby to bolo bezpečné pre všetkých zúčastnených a vyhodnocuje, či je efekt stretnutí v záujme dieťaťa a ako ho nastaviť, aby bol pre dieťa prínosný. Ak biologická rodina neudržiava kontakt, pestúnska rodina môže dať návrh na súd na osvojenie. Ak súd vyhovie, dieťa môže ostať v osvojení u vo svojej pestúnskej rodine, nedostáva sa do ponuky pre iných žiadateľov.
Zo skúseností niekoľkých rodín k prekvalifikovaniu pestúnstva na adopciu dochádza niekedy v tínedžerských rokoch, nie je však k tomu dostatok štatistických údajov.
Zmenu treba podľa odborníkov dôsledne zvážiť, lebo pre dieťa je toto zásah do identity - mení sa mu napríklad priezvisko. Ak ide o školáka, môže s tým mať pred spolužiakmi rozpaky. Pestúnska starostlivosť z právneho hľadiska končí 18. rokom veku dieťaťa. Keďže ľudsky vytvorené vzťahy zvyčajne trvajú naďalej a väčšina detí zostáva v pestúnskych rodinách aj po dovŕšení plnoletosti, adopcia môže dieťaťu zabezpečiť napríklad oficiálne právo na dedičstvo.
6. Deti, ktoré sa nepodarilo umiestniť ani do adopcie ani do pestúnskej starostlivosti, ostávajú v centre pre deti a rodinu (v detských domovoch), respektíve u zamestnancov CDR - profesionálnych rodičov.
Poznámka: Pestún a profesionálny rodič, nie je to isté. Profesionálny rodič je zamestnanie, vykonáva ústavnú starostlivosť o dieťa v domácom prostredí, zamestnanec dostáva za svoju prácu 24/7 mzdu a v zásade nemá možnosť "vyberať" si dieťa. Zatiaľ čo pestúnstvo je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, viac sa približuje osvojeniu, ale s tým, že biologická rodina môže udržiavať kontakt. Pestúnstvo končí dovŕšením plnoletosti, zákonnými zástupcami sú stále biologickí rodičia alebo iná určená osoba. Pestúnstvo je štátom finančne podporované príspevkom pre dieťa v pestúnskej starostlivosti a odmenou pestúna.
Jedna z možností, ako urýchliť to, aby vám bolo ponúknuté dieťa, je uviesť v žiadosti okrem adopcie aj možnosť pestúnstva s vyhliadkou adopcie, respektíve pestúnsku starostlivosť, avšak po dôkladnom zvážení tejto formy náhradnej rodinnej starostlivosti. Počas prípravy je vhodné sa tejto téme dostatočne venovať a pýtať sa odborníkov na skúsenosti a odporúčania a prípadne sa stretnúť s pestúnmi, ktorí sa podelia o svoje skúsenosti.
Akým spôsobom sa o konkrétnom dieťati dozvedia čakatelia:
Určený úrad ponúkne dieťa cca 3 - 5 žiadateľom v danom kraji. Má na to lehotu 2 týždne. Ľahko umiestniteľné sú zdravé, malé deti majority. Ak v priebehu 2 týždňov nenájdu pre dieťa rodinu, sú povinní jeho spis posunúť na ÚPSVaR v iných krajoch a akreditovaný subjekt v rámci vlastného kraja (Návrat a Úsmev ako dar). Týmto spôsobom by po mesiaci o každom dieťati malo vedieť celé Slovensko. Neznamená to, že ho pôvodný úrad už nemôže ponúkať, len to znamená, že ho už môžu ponúkať viacerí. Keďže dané dieťa viacerí odmietli, znamená to, že je niečím znevýhodnené. Vzhľadom na nízky počet referentiek sa venujú predovšetkým novým prípadom, takže posunuté zložky sa nechtiac dostávajú do nižšej priority.
Kedy do procesu vstupuje Návrat, o. z. :
Príslušné určené úrady posielajú do krajských regionálnych centier Návratu (BA, ZA, BB a PO) spisy detí (papierové zložky), ktoré neumiestnia v rodinách oni.
V Návrate robia pre tieto deti druhý pokus. Hľadajú v ich databáze rodín vhodnú, ochotnú, ktorá by vedela prijať dieťa, ktoré nie je pre iných žiadané.
Zatiaľ čo do Návratu úrady posúvajú zložky detí, neposúvajú k nim zložky žiadateľov. Majú síce prístup k zložkám detí na celom Slovensku, ale často nevedia o tom, že niekde čaká rodina otvorená prijať aj znevýhodnené dieťa. A tieto rodiny zase čakajú, kým sa im ozvú určené úrady (pracovisko pre NRS na okresnom úrade v krajskom meste) a nevedia, že by sa mohli v Návrate o tieto deti zaujímať. Respektíve medzičasom možno zabudli, že v záverečnej správe z prípravy je uvedené ich očakávanie/predstava, ktorou všetky tieto deti vylučujú. Do predstáv sa zahŕňa aj forma NRS teda pestúnstvo alebo osvojenie, vek, etnikum či zdravotný stav, prípadne počet detí
Ak máte väčšiu flexibilitu očakávaní na dieťa, druhou z možností, ako urýchliť proces, je, že sa zaregistrujete aj v Návrate a zvýšite tak pravdepodobnosť, že sa dozviete o konkrétnych deťoch.
Akým spôsobom sa môžu záujemcovia v Návrate zaregistrovať:
Daniela Vrabľová: "Záujemcovia napr. v Prešovskom kraji môžu prísť do Návratu aj keď absolvovali proces prípravy niekde inde. Ak sa preukážu rozhodnutím úradu, že boli právoplatne zapísaní do zoznamu žiadateľov, môžu spísať s Návratom dohodu o sprostredkovaní, a teda aj my im môžeme hľadať deti. Ak sú to pre nás úplne cudzí ľudia, dávame podmienku spoznať ich počas dvojdňovej skupinovej prípravy, s individuálnym stretnutím k ich predstavám. Je takmer nemožné ponúkať malú, zranenú, živú bytosť niekomu, koho vôbec nepoznáme. Tak preto tá podmienka."
Žiadatelia, v iných regiónoch sa do Návratu dostanú tak, že absolvujú základnú prípravu v Návrate, respektíve môžu v Návrate absolvovať aktualizáciu prípravy po dvoch rokoch, čo ale znamená absolvovať celú prípravu v rozsahu minimálne 26 hodín. Príprava v Návrate je podrobná za účelom, aby oboznámili žiadateľov s rôznymi alternatívami, pomohli im ujasniť si výhody aj nevýhody a vlastné nastavenie.
Stráca čakateľ miesto v poradovníku na úrade, ak robí prípravu alebo obnovu prípravy v Návrate? Ak robí prípravu u vás, znamená to automaticky, že sa môže zaujímať len o znevýhodnené deti?
Ľubica Vyhnánková: "Poradovník vedie určený úrad a každý žiadateľ má v ňom svoje miesto, nezávisle od toho, v ktorej inštitúcii robí prípravu. My žiaden poradovník nevedieme, len pomáhame u nás zaregistrovaným rodinám spárovať sa s voľným dieťaťom. Ak sa nám to podarí, následne sa proces právne dokončí na určenom úrade. Robíme tzv. sprostredkovanie.
To, kde žiadateľ robí prípravu nemá vplyv na to, či si môže do žiadosti uviesť záujem o "top" deti /deti nerómske, zdravé, malé/, alebo aj o znevýhodnené deti. Rozdiel je v tom, že "top" deti sú rýchlo umiestnené priamo cez úrad, zatiaľ čo deti, ktoré sa dostanú do našej databázy, sú znevýhodnené. Zaregistrovanie sa u nás dáva žiadateľovi výhodu, že má svoje miesto v poradovníku na úrade, a zároveň mu my môžeme pomáhať hľadať vhodné dieťa."
Systém celoslovenského informovania o voľných deťoch znie logicky. Avšak čakatelia tvrdia, že hoci by mali záujem aj o staršie deti, alebo inak znevýhodnené deti, vôbec sa nedozvedeli o neumiestnených deťoch. Dôvody sú nasledovné:
Na Slovensku je momentálne približne 5000 detí v detských domovoch, zatiaľ čo čakacia doba na top deti v niektorých regiónoch dosahuje až 12 rokov. Nesúlad medzi dopytom a ponukou spočíva predovšetkým v tom, že približne 80-90% týchto detí môže ísť len do pestúnskej starostlivosti a nie priamo do adopcie. Nesúlad je tiež v tom, že je záujem predovšetkým o malé zdravé deti majoritného etnika a väčšina týchto detí má buď nejaký zdravotný problém, sú v kontakte s biologickou rodinou alebo sú rómskeho etnika, prípadne sú staršie alebo väčšie súrodenecké skupiny, ktoré z dôvodu vzťahu neodporúčajú sprostredkovať osobitne.
Daniela Vrabľová: "Odpoveďou na to, prečo niekto čaká aj viac ako 10 rokov je fakt, že napr. v PO kraji mali za jeden rok len jediného nerómskeho novorodenca, ktorého matka spísala súhlas. To znamená, že žiadatelia PO kraja čakajúci na nerómske bábätko sa za daný rok posunuli o jedno miesto. Na druhej strane je však pozitívne, že matiek, ktoré by boli životnými okolnosťami nútené sa dieťaťa "vzdať" nie je veľa."
Možno by týmto procesom pomohol centrálny elektronický systém, ktorý by automaticky spároval žiadateľov so všetkými zložkami detí, vrátane tých starších, ktoré sú už odložené v policiach. Takéto pred-selektovanie by sociálnym pracovníkom uľahčilo prácu a staršie deti by znovu dostali šancu. Výhoda takého systému by mohla byť aj to, že pracovníci príslušných UPSVaR by vedeli čakateľom namodelovať, o koľko rokov si môžu približne skrátiť čakanie tým, že by akceptovali niektorú zo znevýhodnených kategorií, respektíve aké deti by mohli byť k dispozícii hneď. Párovanie dnes prebieha viac-menej manuálne na základe spisov.
Pri ťažšie umiestniteľných deťoch sa úrady spoliehajú aj na asistenciu Návratu, keďže majú obmedzené kapacity. V Návrate sú však tiež obmedzené kapacity, a tak sa zložky 3-4 ročných detí už musia odkladať. Keďže chýba centrálny elektronický systém, ktorý by prepájal úrady s Návratom, nemajú aktualizáciu, čo sa udialo s konkrétnymi deťmi zo starších posunutých zložiek. Nevedia či sú ešte voľné, či sú v detskom domove alebo u profesionálnych rodičov, alebo sú už osvojiteľné. Napríklad sa môže stať, že 4-ročné dieťa, ktoré je v detskom domove a bola mu vyslovená osvojiteľnosť (napr. keďže ho biologická rodina prestala navštevovať), je v systéme papierových spisov "neviditeľné". Ak aj prídu záujemcovia o adopciu 4-ročného dieťa, nie je ľahké toto konkrétne dieťa v šanonoch nájsť. Museli by manuálne obvolávať kurátorky mnohých 4-ročných detí.
Daniela Vrabľová: "Stále častejšie sa ale stávajú svetlé výnimky, že nám prichádzajú aktualizácie údajov o dieťati - kontakt s biologickou rodinou, socialno-právny status, zdravotný stav... Niekedy si o aktualizáciu žiadame my, konkrétne o dieťati, o ktorom si myslíme, že je umiestniteľné, ale napr. sa narodilo ťažko nedonosené a po pol roku chceme vedieť ako sa mu darí.
Ak sa právne voľné dieťa (ktorému bola vyslovená osvojiteľnosť) neumiestni na Slovensku, je ďalej ponúkané v rámci systému medzištátneho osvojenia. Ide cez centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, je ponúkané napr. v Španielsku. Takéto deti sú obyčajne zo systému sprostredkovania v rámci SR už vyradené."
Kategórie znevýhodnení, kvôli ktorým sú deti ťažko umiestniteľné:
1. Deti, ktoré možno vziať len do pestúnskej starostlivosti (neskoršia možnosť preradenia do adopcie nie je garantovaná). Žiadatelia by mali mať toleranciu s udržiavaním kontaktu s biologickou rodinou, ideálne by mali tento kontakt podporovať. Obavy majú z toho, že by mohli o dieťa prísť, hoci pravdepodobnosť, že by k tomu došlo, je relatívne malá. V tejto skupine sú deti rôzneho veku, etnika, choré aj zdravé deti. (Sem spadá cca 80-90% všetkých voľných detí)
2. Rómske deti. Pracovníci sa snažia zistiť, či je tomuto etniku otvorený nielen žiadateľ, ale aj jeho široká rodina, pretože prostredie ovplyvňuje rozvoj dieťaťa. Sem spadajú okrem iného aj malé, zdravé deti s dobrou perspektívou vývinu.
3. Staršie deti, napr. 3-5 ale aj viac ročné. Sem spadajú deti, ktoré buď boli odobraté z nevhodného prostredia neskôr, ako staršie a boli dlhší čas v CDR (bývalé detské domovy), u profi rodičov, resp. pôvodnej rodine bolo uložené výchovné opatrenie a ešte sa vyhodnocovalo, či je pre dieťa lepšie riešenie návrat do pôvodnej rodiny, alebo hľadanie novej rodiny. Tieto deti môžu mať problém so vzťahovou väzbou a mohli zažiť nejaké traumatické situácie. Zväčša potrebujú dlhšiu adaptáciu v novej rodine.
4. Dieťa, ktoré má súrodencov alebo dvojičku - zväčša je na posúdení psychológa v centre pre deti a rodinu, ktorý vyhodnocuje, či je potrebné zachovať súrodenecké väzby, alebo je možné deti sprostredkovať samostatne. Ak je medzi deťmi väčší vekový rozdiel, a starší boli v CDR keď sa mladší narodil, obyčajne sa netrvá na zachovaní väzieb. Naopak, ak boli deti vyňaté z rodiny spolu, napr. Aj traja súrodenci, sú na seba naviazaní, prítomnosť druhého pre nich predstavuje bezpečie. Vtedy je ozaj potrebné individuálne vyhodnocovať, čo je pre každého z nich väčší benefit, či profitujú zo vzájomnosti, alebo by im výhradná pozornosť jedináčika dala viac?
5. Oneskorený psychomotorický vývoj. Napr.cca 1-1.5 ročné deti, ktoré boli zanedbané v biologickej rodine. Oneskorený vývoj je v tom prípade pochopiteľný, a 90% detí vývoj dobehne, ak sa dostanú do podporujúceho prostredia rodiny. Z malej časti však oneskorený vývoj môže signalizovať nejaké zaostávanie aj v budúcnosti (na škále od ľahších foriem porúch pozornosti, porúch učenia, po mentálne postihnutie).
6. Rôzne zdravotné diagnózy. Žiadatelia nemajú veľa miesta na vyplnenie toho, čo akceptujú zo zdravotného stavu, a tak sa niekedy nedozvedia o dieťati, ktoré má v úvodzovkách len "šelesť na srdci, cukrovku a pod", ktoré nie sú život ohrozujúce. Ak dostanete do ponuky dieťa so zdravotným stavom, ktorému nerozumiete, môžete si diagnózy na úrade opísať (bez osobných údajov dieťaťa) a môžete jeho zdravotný stav konzultovať s detským lekárom (alebo iným odborníkom vo vašom okolí) alebo môžete využiť infolinku Návratu a konzultovať, čo daný stav znamená.
7. FAS - fetálny alkoholový syndróm má od miernych prejavov ktoré by sa dali prirovnať k ADHD až po vážne prejavy, keď je poškodenie mozgu masívnejšie. V rámci podpory sprevádza Návrat rodiny, ako k týmto deťom pristupovať a ako im pomôcť.
Tretia z možností, ako urýchliť proces adopcie, je, že v prihláške explicitne napíšete, ktoré z týchto znevýhodnených kategórií ste ochotní akceptovať. Dieťa môže patriť aj do viacerých znevýhodnených kategórií zároveň.
Čakatelia na adopciu sa často cítia bezmocní. Jedna pani zhrnula svoju skúsenosť nasledovne: "My o pozadí procesu nič nevieme, prejdeme prípravou, dostaneme sa do poradia a potom nasleduje bublina čakania, kedy sa nedeje nič. Každé dva roky je aktualizácia, doplníme informácie o našich životoch, prehodnotíme požiadavky na dieťa. Nemáme sa však ako dostať bližšie k problematike adopcie, kontakt s úradom je nulový - zavoláte si o poradie, telefonát na minútu a potom zas mesiace nič. Nemáme odkiaľ vedieť, že niekde sú deti, ktorých spisy sú v policiach a tieto deti vraj nikto nechce. Chýbajú mi informácie o tom, ako môžem byť nápomocnejšia a pružnejšia."
Je niečo, čo môžu čakatelia spraviť? Môžu sa zapojiť ako dobrovoľníci?
Ľubica Vyhnánková: "Pre čakateľov, čo dlho čakajú a nič sa nedeje, odporúčam, aby si pozreli na úrade, ako vyplnili svoju zložku - záverečnú správu z prípravy. Často si už totiž nepamätajú, že na začiatku zadali kritériá, ktoré veľmi zužujú ich výber. Po prečítaní informatívnych materiálov na www.adopcia.sk, odporúčam doplniť do žiadosti všetky neštandardné možnosti, ktoré ste schopní akceptovať.
Odporúčam oboznámiť sa tiež podrobnejšie s tým, ako fungujú deti z jednotlivých znevýhodnených kategórií. Je bežné, že ľudia sa boja toho, čomu nerozumejú, alebo naopak podceňujú situáciu. Aj na základe prípravy u nás budete vedieť lepšie posúdiť, čo je vo vašich silách.
Ďalšia možnosť je zapojiť sa ako dobrovoľník a pomáhať pravidelne (minimálne rok) inej adoptívnej alebo pestúnskej rodine, s ktorou vás prepojíme a pripravíme na túto rolu tzv. odľahčovacej služby. Budete mať možnosť rozprávať sa s týmito rodičmi a zároveň si vyskúšate, aké to je pracovať s dieťaťom, ktoré má nejaké znevýhodnenie. Otestujete si, či by bolo pre vás prijateľné prijať podobné dieťa.
Odporúčam tiež komunikovať s úradom. Stáva sa totiž, že na úrad príde neštandardná zložka dieťaťa a úradníčka ju pridelí mimo poradia rodičom, ktorí sa pravidelne hlásia a o ktorých si myslí, že by tento neštandardný prípad zvládli. Ide o to, že úrad hľadá vhodných rodičov pre dieťa, nie naopak."
Vzhľadom na to, že na Slovensku sú tisíce detí, ktoré túžia po rodine, a ich jedinou možnosťou je dostať sa tam najprv cez pestúnstvo, stálo by za to zamyslieť sa nad touto možnosťou, obzvlášť ak váš úmysel je pomôcť nejakému dieťaťu. Priemerný vek žiadateľov o adopciu je cca 36-40 rokov, čakacia doba na preferované deti je cca 5-12 rokov. To znamená, že rodičia by mali cca 41-52 rokov, kým sa dostanú na rad. Miesto toho pestúnske dieťa môžu mať už v priebehu pol roka až roka.
Čakatelia by mohli tiež lobovať na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny za to, aby bol vytvorený podrobnejší štruktúrovaný dotazník pre žiadateľov (aby tam bolo viac miesta vyjadriť sa k rôznym znevýhodneniam). A tiež aby bol implementovaný centrálny celoslovenský softvér pre databázu detí a uchádzačov, ktorý by urýchlil automatické párovanie a zahrnul aj staršie odložené zložky.
Jedna z možností by tiež bola, keby súkromný sektor taký program vytvoril a loboval za jeho zavedenie. Napríklad by mohlo ísť o crowdfundingovú zbierku, hľadanie sponzorov, vytvorenie petície, spoluprácu so študentmi vysokých škôl, ktorí by program vytvorili ako diplomovú prácu a pod. (Poznámka Michaela - podľa odhadu programátora a IT architekta sa dá základná verzia naprogramovať cca za 1 mesiac, čiže prvotné náklady v komerčnom sektore by boli okolo 20.000 EUR).
Štvrtá možnosť, ako urýchliť proces adopcie, je lobing za zlepšenie systému, respektíve angažovanie sa pri hľadaní kontaktov na ministerstvo, dekanov vysokých škôl v IT, súkromné IT firmy, sponzorov, angažovať sa ako projekt manažér, pomoc s administratívou tohto projektu, prepájanie ľudí, ktorí majú záujem o zlepšenie.
(Pre začiatok môžu záujemcovia o zlepšenie systému spolu komunikovať aj cez FB skupinu Adopcia detí.)
Prečo podľa vás nie je možné zriadiť verejnú databázu ťažko umiestniteľných detí (bez uvedenia osobných údajov) alebo propagovať jednotlivé deti (bez fotografie) podobne ako to robia v českej FB skupine Adopce detí?
Daniela Vrabľová: "V minulosti už boli pokusy zverejňovať informácie o voľných deťoch v jednom časopise, ale potom sa to vyhodnotilo ako neetické - aj keď to bolo bez osobných údajov, ale predsa len je to živá bytosť, ktorá niekde je a je ponúkaná ako liter mlieka. To som schválne pritiahla za vlasy, ale bol to dôvod prečo v tom nepokračujeme.
Čo sa týka celkovej databázy, je to organizované štátom. Už je to úplne iný systém ako kedysi. To pred 18-timi rokmi bol iný chaos. Veľmi sa to posunulo k lepšiemu, ale stále je to ťažkopádne. Kedysi sme týždenne dostávali obrovské obálky, kde boli spisy a CD detí. Chodilo nám to poštou….v každom centre sme boli zavalení spismi. Teraz už všetko funguje elektronickou poštou, je to lacnejšie, rýchlejšie, ekologickejšie. My máme akreditáciu a na jej základe môžeme robiť túto službu (aj keď zdarma, takmer dobrovoľnícky, lebo štát nás do tohto systému včlenil, ale nikto nás neplatí), ale len za predpokladu, že dodržujeme pravidlá. Neviem si predstaviť databázu, do ktorej by mali prístup žiadatelia - ale nie som IT znalec, pripúšťam. Skôr si myslím, že je cesta nasmerovať žiadateľov na akreditované subjekty (prípadne jednotlivé centrá Návratu)."
Záujemcovia môžu v Návrate získať nasledujúce služby:
Konzultácie na infolinke 0907 808 080 (zdvíhajú telefón podľa kapacít)
Príprava na adopciu a pestúnsku starostlivosť
Aktualizácia prípravy
Sprostredkovanie a pomoc počas rozhodovania, interakcií
Sociálno - právnu pomoc, sprevádzanie počas zverovania a súdnych procesov
Sprevádzanie, náhradných rodín, poradenstvo či terapie - podľa potrieb rodín
Portál www.Adopcia.sk s praktickými informáciami pre žiadateľov, napríklad čo robiť počas čakania na dieťa.
Záujemcovia môžu kontaktovať Návrat o. z. nasledovne:
V Bratislave: https://www.navrat.sk/o-nas/nas-tim/bratislava/
V Banskej Bystrici: https://www.navrat.sk/o-nas/nas-tim/banska-bystrica/
V Prešove: https://www.navrat.sk/o-nas/nas-tim/presov/
V Žiline: https://www.navrat.sk/o-nas/nas-tim/zilina/
Text článku: ©Michaela Ray
Ilustračné fotografie: pixabay.com
