Ukážka z knižky

"Dieťa z neba - 8 pilierov sebavedomia 

adoptovaného dieťaťa"

Obsah je určený na nahliadnutie do knižky, s láskou zdieľame pre Vás.

Na text aj obrázky sa vzťahujú autorské práva, ich šírenie bez súhlasu vydavateľa nie je povolené.

Ďakujeme za pochopenie a prajeme príjemné čítanie :)


Druhá kapitola 

V kruhu našej rodiny

Na druhom konci lesa žila iná zajačica, ktorá bola ešte veľmi mladá.

Keď zistila, že v brušku nosí malého zajačika, zaskočilo ju to.

"Juj, nie som pripravená stať sa mamou, nemám ešte domček, ani zajaca, ktorý by nám nosil mrkvičku. Neviem sa o zajka postarať," lamentovala smutne.

"Prečo nariekaš?" prihovorilo sa jej slniečko.

"Chcem, aby moje bábätko zažilo lásku, domov a skutočnú rodinu, ale neviem mu to sama zabezpečiť, " vzlykala mladá zajačica.

Slniečko jej lúčom nežne pohladilo tvár a utrelo slzičky. 

"Neplač, zariadim, aby bolo o tvojho zajka dobre postarané. Uložím ho na hviezdičku a tá ho zavedie tam, kde už naňho čakajú s otvorenou náručou."

Zajačici sa uľavilo, ale vzápätí sa zamyslela:

"Čo ak budem na neho niekedy myslieť a bude mi chýbať?"

"Pozri sa vtedy na oblohu a pripomeň si, že obaja máte miesto pod slnkom a ste prepojení mojimi lúčmi. Tak budete navždy blízko seba, " odvetilo slniečko. Zajačicu zahriala odpoveď pri srdci.

O pár dní porodila mladá zajačica zajka.

Zapadajúce slniečko ho zavinulo do teplých lúčov a uložilo na hviezdičku. Tá s ním putovala za láskou, ktorá sa šírila z domu zajkovcov. 

Na druhom konci lesa už zajkovci zaspávali, keď im mesiačik zaklopal na okno.

"Vstávajte, pozrite, na oblohe práve padá hviezda."

Zajkovci vyskočili z postele a vybehli von.

A ozaj, neďaleko ich domčeka dopadla malá hviezdička.

Bola ako žiarivý vankúšik, na ktorom nerušene spinkal ich malý zajačik.

Zajkovci sa rozbehli tým smerom.

Mama zajačica nežne zodvihla malého zajka z hviezdičky.

Držala ho v náručí a s láskou sa na neho dívala.

Vtom sa zajačik zobudil a zaplakal na celý les.

Zvieratká začuli plač a boli zvedavé, čo sa deje.

Zhŕkli sa dookola a zvedavo si obzerali malého zajačika.

Zajačik sa po chvíli upokojil a pritisol si hlávku k mamičke.

Zajkovci cítili vďačnosť, že boli hodní tejto roly - stať sa rodičmi malého zajačika.

Privítali ho slovami:

"Zlatíčko, konečne sme spolu. Patríš do kruhu našej rodiny. Tu je tvoje miesto."

"A ako sa bude volať?" netrpezlivo vyzvedala žabka.

"Zajko," odpovedali rodičia.

"Aha, no to som si mohla myslieť," zažartovala druhá žabka.

Tato zajac si odviedol svoju ženu aj s malým zajačikom do ich domčeka.

Aj vďaka jeho starostlivosti mohli spolu zažívať lásku v bezpečí domova.

Uložili sa do izbičky, ktorú si už predtým krásne pripravili.

Prvýkrát spali v trojici a snívali svoj splnený sen. 

Námet pre rodičov:

Porozprávajte dieťatku, akí ste spokojní, že práve ono k vám prišlo. Vyjadrite hrdosť na svoje poslanie.

Zaspomínajte, aké to bolo, keď k vám prišlo a ako sa tým naplnil váš sen o rodine.

Zdôraznite, že dieťatko je pre vás ako dar z neba, za ktorý ste vďační.

Ako dieťa privítali ostatní členovia rodiny? S čím pomáhali?

Kde ste preň spravili miesto na spanie a jedenie?

Vysvetlite, kto je vo vašom najužšom kruhu rodiny a kto je v širšom kruhu.

Ak už má dieťa súrodencov, vysvetlite všetkým ich miesto v rodine, prípadne novú rolu. (Napríklad "Ja som tvoj veľký brat.")

Afirmácia:

Sem patrím, tu je moje miesto.

Som darom z neba pre mojich rodičov.